Ježišova modlitba je krátka, ale mocná modlitba zakorenená vo východnej kresťanskej tradícii, obzvlášť v mníšskych spoločenstvách. Jej pôvod sa predpokladá v ranokresťanskej cirkvi, kde ju v 4. storočí šírili Otcovia púšte ako prostriedok na pestovanie vnútorného pokoja a neustálej pripomienky Boha. Jednoduchosť a priamočiarosť tejto modlitby z nej robia nástroj na kontemplatívnu modlitbu, často opakovanú v rámci praktizovania Ježišovej modlitby na vyprosovanie Božieho milosrdenstva a posilňovanie vzťahu s Kristom. Je široko používaná vo východnej pravoslávnej, východnej katolíckej a niektorých anglikánskych tradíciách, najmä v kontexte duchovnej disciplíny a asketických praktík. Modlitba je tiež neoddeliteľnou súčasťou „modlitby srdca“ alebo „hesychazmu“, ktorý sa zameriava na tichú, nepretržitú modlitbu a dosiahnutie duchovného spojenia s Bohom. Táto modlitba sa často recituje pomocou modlitebného lana (komboskini), pričom každý uzol predstavuje jedno zopakovanie modlitby a pomáha pri sústredenej a meditativnej modlitbe.