Modlitba „Sláva“ je známa aj ako „Doxológia“ a je krátkym, ale hlbokým hymnom chvály na Svätú Trojicu, tradične používaným v kresťanskej liturgii. Jej pôvod možno vystopovať až do raného kresťanského kostola, kde sa používala v uctievaní a modlitbe na oslavu Boha. Modlitba vyjadruje úctu a uznanie večnej povahy Boha, potvrdzujúc Jeho slávu „teraz i navždy“. Je významná ako v osobných, tak aj v spoločných modlitbách, často sa recituje na konci žalmov, liturgických osláv a rôznych devócií, pričom slúži ako pripomienka centrálneho postavenia Božej slávy v živote veriacich. Jej široké používanie naprieč rôznymi kresťanskými denomináciami zdôrazňuje jej trvalý význam v praktikách uctievania.